Niektorí spia, stratili pojem o čase a myslia si, že žijú trebárs v 15. storočí, kedy žili poddaní a páni. Haló, budíček, páni, zobuďte sa, je 21. storočie! Dobre, deľme ľudí na spoločenské triedy alebo ešte lepšie, označkujme ich podľa ich titulu či postavenia, aby vedeli s kým majú povolené sa kamarátiť a s kým nie. Bože, niektorí páni by asi nerozdýchali to, keby sa kamarátili s ľuďmi na nižšej úrovni ako sú oni. Asi sa boja, že niečo chytia, nakazia sa. Ale že oni sú infikovaní chorobou totálneho blba, to ich netrápi. Ale pred Bohom sme si všetci rovní.
Je zarážajúce, že kamarátenie sa s niekým na základe titulu či postavenia sa vyskytuje i v pomáhajúcich profesiách, kde by to človek nečakal. Pomáhajúci pracovník by mal byť studňa pozitívnych ľudských vlastností, no u niektorých je voda kalná, robia rozdiely medzi ľuďmi, vyvyšujú sa nad ostatnými a kamarátia sa len s ľuďmi na ich úrovni. Asi je pod ich úroveň sa kamarátiť i s tými, čo nemajú také isté postavenie ako oni.
Pýtam sa, ako môžu takíto vykonávať pomáhajúcu profesiu, keď takto zmýšľajú? Ako môžu pomáhať druhým, keď si o sebe myslia, že sú niečo viac? Hrajú sa na milosrdných samaritánov a pritom si nevidia ani na špičku nosa.
Je hlúposť sa kamarátiť s niekým na základe titulu či postavenia, je to len vec. A ak sa niekto takto kamaráti, tak si môže tým svojím titulom či postavením tak akurát vytrieť zadok, pretože ako človek nestojí za nič!
