Niektorí ľudia považujú vonkajšiu krásu za to najdôležitejšie v živote. Nemyslím si, že je to najdôležitejšie v živote, i keď je vlastne určitým spôsobom dôležitá. Veď kto je krásny, býva úspešnejší, častokrát sa oveľa lepšie spoločensky uplatní ako ten, kto nie je obdarený príliš veľkou krásou. Vo svete modelingu sa často propagujú za symbol krásy modelky vychudnuté až na kosť, nápadne sa podobajúce smrtkám zo záhrobia. Určite by sa skvele uplatnili v reklame so znením: ,,Chceš rýchlo schudnúť? Stravuj sa ako my! Zaručujeme, že z tvojho tela nebude už visieť sadlo, ale len kosti." Všetky šaty visia na nich ako na strašiakovi, pôsobia v nich nevkusne, smiešne. Mohli by v nich hrať tragikomédiu s názvom: ,,Pozri, kto to klope zo záhrobia."
Takýmto modelkám sa chcú podobať niektoré mladé tínedžerky, túžia byť tiež také štíhle. Častokrát preto podstupujú nezmyselné drastické diéty, ktoré však môžu viesť až k vzniku anorexie, bulímie. Avšak takýmto nezodpovedným správaním vážne ohrozujú svoj vzácny mladý život a spôsobujú trápenie, bolesť, smútok svojim rodičom. Niektorí ľudia by boli pre krásu schopní urobiť všetko, dokonca aj si ľahnúť na operačný stôl.
Avšak tí, ktorí sú až tak závislí na kráse, by si mali konečne uvedomiť, že krása sa s pribúdajúcimi rokmi pominie, je to pominuteľný prchavý stav tela, ktorý netrvá večne. Krása je takpovediac iba chvíľková záležitosť, ale iba vtedy, ak do toho nezahrňujeme rôznorodé plastické operácie, ktoré aj z ,,opice" dokážu spraviť dokonalého človeka. Pravá nefalšovaná krása by mala vyvierať zo srdca, z duše. Ak chce byť človek skutočne krásny, musí byť jeho duša čistá, neskazená. V tom spočíva teória pravej krásy.
